Polovica 60. rokov

Americké blues bolo veľmi obľúbené a malo veľký vplyv na prvých britských rockerov; kapely ako Rolling Stones a The Yardbirds nahrali cover-verzie mnohých klasických bluesových skladieb, občas zrýchľujúc tempo a využívajúc elektrické gitary namiesto pôvodných akustických (podobné adaptácie blues a inej „čiernej hudby“ vytvorili základ pôvodného rock and rollu). Britské bluesovo orientované kapely (a nimi ovplyvnené americké kapely) pri svojich hudobných experimentoch vytvorili zvuk, ktorý sa neskoršie stal charakteristickým rysom heavy metalu: základom bol hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch. Do širšieho povedomia dostali tento štýl roku 1964 The Kinks svojou piesňou „You Really Got Me“. K tomuto novému gitarovému zvuku významne prispela nová generácia zosilňovačov so spätnou väzbou. Zatiaľ čo blues-rockový štýl bicích bol jednoduchý, bicie v heavy metale boli mohutnejšie, komplexnejšie a hlasnejšie, a k tomu sa pridával čoraz hlasitejší zvuk elektrickej gitary.  Speváci zmenili techniku spevu a boli čoraz závislejší na zosilňovaní zvuku; taktiež využívali nové štylistické a dramatické postupy. Súbežne s tým sa zvyšovala úroveň nahrávacej techniky, čím sa umožnil plnohodnotný záznam tejto tvrdej muziky.

Spojením blues-rocku a psychedelického rocku sa vytvorila takmer celá pôvodná podstata heavy metalu. Jednou z najvýznamnejších kapiel, ktoré definovali hranice žánru, bolo rockové trio Cream. Ich mohutný, hutný zvuk je kombináciou Claptonovej bluesovej gitary, silného Bruceovho hlasu a jeho dynamickej hry na basovú gitaru a džezom ovplyvnených rytmov bubeníka Gingera Bakera. O ich prvých dvoch platniach, Fresh Cream (1966) a Disraeli Gears (1967), sa vraví, že významne ovplyvnili celý budúci žáner. Debutový album Are You Experienced (1967) od Jimi Hendrix Experience, mal takisto nemalý vplyv na metal. Hendrixovu gitarovú virtuozitu sa snažili napodobiť mnohí metaloví gitaristi; najúspešnejší šláger albumu, „Purple Haze“, sa neraz považuje za prvý heavymetalový hit.

 

Koniec 60. rokov a začiatok 70. rokov

Roku 1968 sa počal utvárať zvuk, ktorý sa neskoršie stal známy ako heavy metal. V januári toho roku sa na debutovom albume sanfranciskej kapely Blue Cheer s názvom Vincebus Eruptum objavila coververzia známeho hitu „Summertime Blues“ od Eddieho Cochrana. Táto skladba je vo všeobecnosti považovaná za prvú heavymetalovú nahrávku. V tom mesiaci vyšiel taktiež album Steppenwolf od rovnomennej kapely, ktorý obsahoval aj pieseň „Born to Be Wild“ zmieňujúcu sa o „heavy metale“. V júli t. r. sa na svetlo sveta dostali ďalšie dve nahrávky, ktoré sa zapísali do dejín: „Think About It“ od The Yardbirds (B-strana ich posledného singlu), kde gitarista Jimmy Page uviedol metalový zvuk, neskoršie ohromne populárny; a horúci kandidát na prvý heavymetalový album vôbec: In-A-Gadda-Da-Vida od Iron Butterfly s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou. V auguste t. r. The Beatles svojím singlom „Revolution“ vytvorili nový štandard pre skreslenie, používané pri najúspešnejších hitoch. Jeff Beck Group, ktorých líder predtým zastával miesto gitaristu v The Yardbirds, vydali svoj debutový album v tom istom mesiaci: Truth obsahoval jedny z „najžeravejších, najostrejších, najpriamočiarejších humorných zvukov všetkých čias,“ čím pripravil pôdu pre novú generáciu metalových gitaristov. V októbri debutovala živou nahrávkou Pageova nová kapela Led Zeppelin. V novembri kapela Love Sculpture, kde bol gitaristom Dave Edmunds, vydala album Blues Helping, na ktorom predstavila hrmotavú, agresívnu verziu Chačaturjanovej piesne „Šabľový tanec“. Beatlesácky tzv. Biely album, ktorý takisto vyšiel t. m., obsahoval „Helter Skelter“ - skladbu, ktorá sa stala jednou z najhlučnejších piesní vydanou takou významnou kapelou.

V januári 1969 Led Zeppelin vydali rovnomenný debutový album, ktorý sa vzápätí umiestnil na 10. mieste v albumovom rebríčku amerického hudobného týždenníka Billboard. V júli sa konal Atlanta Pop Festival, kde vystupoval Zeppelin a taktiež rockové trio Grand Funk Railroad inšpirované skupinou Cream. Ďalšie Creamom inšpirované zoskupovanie - Leslie West – vydalo t. m. album Mountain, obsahujúci tvrdé blues-rockové gitary a škrekľavé vokály. V auguste sa táto skupina – medzitým premenovaná na Mountain - zúčastnila na Woodstocku, kde hrala vyše hodiny. Debutový album Grand Funk Railroad s názvom On Time vyšiel takisto t. m. Na jeseň zaznamenal fenomenálny úspech Led Zeppelin II a singel „Whole Lotta Love“ sa dostal na 4. priečku v rebríčku populárnej hudby časopisu Billboard. Metalová revolúcia sa práve začala.

Led Zeppelin definovali kľúčové prvky nového žánru. Prispeli k tomu Pageova značne skreslená gitarová hra a Plantove dramatické, srdcervúce vokály. Pri konštituovaní žánru boli práve tak dôležité aj kapely, u ktorých bol väčšmi v obľube stabilnejší, „rýdzejší“ heavymetalový sound. S tohto pohľadu boli kľúčovými nahrávky od Black Sabbath (Black Sabbath a Paranoid) a Deep Purple (Deep Purple in Rock). Black Sabbath vyvinuli mimoriadne tvrdý sound. Z časti má na tom zásluhu pracovná nehoda, ktorá sa prihodila Tonymu Iommimu v roku 1966. Keďže nebol schopný normálnej hry, musel preladiť svoju gitaru, aby mu hra nespôsobovala takú bolesť, a musel sa spoliehať na silové akordy, kvôli ich pomerne jednoduchému prstokladu. Deep Purple v prvých rokoch nemali vyhranený štýl, avšak počnúc rokom 1969 sa kapela, vedená vokalistom Ianom Gillanom a gitaristom Ritchiem Blackmorom, začala uberať smerom k novovznikajúcemu heavymetalovému štýlu. V roku 1970 bodovali vo významných britských hitparádach Black Sabbath s piesňou „Paranoid“ a Deep Purple s „Black Night“. Taktiež tri ďalšie britské kapely vydali toho roku svoje debutové albumy, ktoré sa niesli v duchu heavy metalu: Very 'eavy... Very 'umble od Uriah Heep, UFO 1 od UFO a Sacrifice od Black Widow. Aj keď ich štýl sa zvyčajne nepovažuje za heavy metal, Wishbone Ash zaviedli do praxe štýl dvoch gitár – rytmickej a sólovej, čím inšpirovali mnohé budúce metalové kapely. Okultná tematika a obrazotvornosť kapiel Black Sabbath, Uriah Heep a Black Widow mali taktiež podstatný vplyv; Led Zeppelin začali klásť dôraz na podobné prvky od svojho štvrtého albumu vydaného roku 1971.

Na druhom brehu Atlantiku určovala kurz Grand Funk Railroad, „komerčne najúspešnejšia americká heavymetalová kapela od roku 1970 až do svojho rozpadu roku 1976 uviedla do praxe nový výraz, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch synonymom úspechu: sústavné koncertovanie.“ Ďalšími metalovými kapelami z USA boli Dust (prvá platňa 1971), Blue Öyster Cult (1972) a skupina Kiss (1974).

Blackmore, ktorého virtuozita sa prejavila na albume Deep Purple Machine Head (1972), opustil skupinu roku 1975 a založil kapelu Rainbow. Tieto kapely si získali priazeň publika neustálym koncertovaním a svojím stále sa zlepšujúcim šoumenstvom. Spornou otázkou zostáva, či tvorbu týchto a ďalších priekopníckych kapiel možno považovať vskutku za „heavy metal“ či proste len za „hard rock“. Tie, majúce bližšie k bluesovým koreňom či zakladajúce si na melodike v súčasnosti zväčša spadajú do druhej kategórie. Vynikajúcim príkladom sú AC/DC, ktorí debutovali roku 1975 albumom High Voltage. Encyklopédia Rolling Stone z roku 1983 píše o „austrálskej heavymetalovej kapele AC/DC...“ Rockový historik Clinton Walker tvrdí, že „nazývať AC/DC heavymetalovou kapelou bolo nepresné v rokoch sedemdesiatych a nič sa na tom nezmenilo ani v súčasnosti.... Boli rokenrolovou kapelou, ktorá skrátka hrala tak tvrdo, ako sa to vyžadovalo v metale.“ Nejedná sa tu len o otázku definícií, ale taktiež o to, že treba jasne rozlišovať medzi samotným štýlom, a tým, k čomu sa hlásia fanúšikovia. Ian Christe píše ako sa Ozzy Osbourne stal „hovorcom šialenosti rockových hviezd a získal bezvýhradnú oddanosť heavymetalových zatratencov.“

Britská kapela Judas Priest, debutujúca albumom Rocka Rolla roku 1974, je po Black Sabbath ďalšou kapelou, ktorú treba brať do úvahy. Christe píše o tom, ako Black Sabbath „... ponúkli poslucháčom niečo viac než tri akordy a dobrú show – ale ich obecenstvo chcelo pátrať ďalej po zvukoch s podobným účinkom. V polovici 70. rokov bolo možné metalovú estetiku vystopovať ako bájnu beštiu v náladovej base a zložitých zdvojených gitarách Thin Lizzy, v javiskovej štylizácii Alice Coopera, v excelujúcej gitare a pompéznych vokáloch Queen a hrmotných stredovekých námetoch Rainbow. Potom ale, nasledujúc Sabbath, vyrazili z Birminghamu Judas Priest, aby tieto rozličné najsvetlejšie miesta hardrockovej zvukovej palety spojili a zosilnili. Po prvý krát sa z heavy metalu stal žáner sám o sebe.“

Napriek tomu, že sa ani jeden album Judas Priest až do 80. rokov nedostal do rebríčka 40 najlepších albumov v USA, kapela býva pokladaná za nasledovníka sabbathovského heavy metalu. Používajúc dve gitary, prudké tempá a čistejší kovový zvuk pozbavený bluesových vplyvov, vytvorili štandard, ktorým sa riadilo nespočetné množstvo budúcich skupín. Heavy metal síce získaval stále väčšiu popularitu, no kritici túto muziku nemali príliš v láske. Nepáčilo sa im síce, že heavy metal prevzal so show biznisu rôzne obchodnícke triky (vizuálna stránka prejavu a pod.)[80], no najväčšie námietky mali k bezmyšlienkovitosti hudobného a textového ponímania: v recenzii albumu Black Sabbath, ktorú napísal počiatkom 70. rokov popredný hudobný kritik Robert Christgau, sa metal popisuje ako „pošmúrne a dekadentné...nedôvtipné, necudné ožobračovanie.“

 

Koniec 70. rokov a začatok 80. rokov

V polovici 70. rokov sa objavil punk rock, ktorý sa vyvinul ako reakcia jednak na modernú meštiacku spoločnosť, jednak na rokenrol akoby vyrobený na montážnej linke (a teda i heavy metal) tých čias. Koncom 70. rokov predaj heavymetalových nahrávok prudko klesol, predovšetkým na úkor punku, disca a komerčného rocku. Keďže významné vydavateľstvá sa orientovali na punk, množstvo novších britských heavymetalových kapiel nachádzalo inšpiráciu práve v agresivite, energickom zvuku, v nízkej zvukovej kvalite a v postoji „Urob si sám“. Undergroundové metalové kapely sa rozhodli vziať všetko do vlastných rúk a založiť nezávislé špecializované vydavateľstvá. Ako sa hnutie šírilo, zavedené britské hudobné týždenníky ako Sounds a New Musical Express začali javiť záujem o metalové kapely. Geoff Burton, ktorý písal pre Sounds, spopularizoval termín „New Wave of British Heavy Metal“, ktorý sa obvykle skracoval do akronymu NWOBHM. Kapely NWOBHM Iron Maiden, Motörhead, Saxon, Diamond Head a Def Leppard dali heavy metalu nový dych. Nasledujúc príklad Judas Priest zhutnili zvuk, obmedzili bluesové vplyvy a potrpeli si väčšmi na rýchle tempá. Roku 1980 sa albumy Iron Maiden, Motörhead a Saxon dostali do prvej desiatky najlepších britských albumov, čím NWOBHM prenikla do stredného prúdu. O rok neskôr sa Motörhead stali prvou kapelou z onoho hnutia, ktorá sa, so svojou piesňou No Sleep 'til Hammersmith, dostala na vrchol britských rebríčkov. Ďalšie kapely NWOBHM, napr. Diamond Head a Venom, mali taktiež nemalú zásluhu na vývoji metalu, i keď nedosiahli taký komerčný úspech.

Prvá generácia metalových kapiel sa pomaly vytrácala zo scény. Deep Purple sa rozpadli zanedlho po tom, čo Blackmore roku 1975 opustil kapelu, a Led Zeppelin skončili roku 1980. Losangeleskí Van Halen, ktorí predskakovali na koncerte Black Sabbath, strhávali pozornosť na úkor starnúcich muzikantov. Eddie Van Halen sa stal jedným z najoslnivejších metalových virtuózov onoho obdobia. Podľa Christeho „jeho technika hry na gitaru bola dokonalá a parádne sóla ako ‚Eruption‘ vyniesli heavymetalovú gitaru na úplný vrchol“. Medzi povestných virtuózov sa zaradili tiež muzikanti Randy Rhoads a Yngwie Malmsteen, ktorých mená sa spájajú so štýlom v súčasnosti známom ako „neoklasický metal“. Na čele interpretov inšpirovaných vážnou hudbou boli Blackmore a člen Scorpions Uli Jon Roth. Táto nová generácia mala v obľube používanie klasicistických gitár s nylonovými strunami – činil tak napríklad Rhoads v piesni „Dee“ na nahrávke Blizzard of Ozz (1980), debutovom albume bývalého speváka Black Sabbath Ozzyho Osbourna.

Po úspechu NWOBHM a po prelomovom albume Judas Priest British Steel (1980) sa na počiatku 80. rokov heavy metal stával stále obľúbenejší. Prítomnosť na MTV mala obrovský vplyv na propagáciu hudobných skupín a v mnohých prípadoch pomohla znásobiť predaj nahrávok. Videoklipy Def Leppard k albumu Pyromania (1983) urobili z kapely hviezdy prvej kategórie a Quiet Riot sa stali prvou tamojšou heavymetalovou kapelou, ktorej sa podarilo dostať na vrchol rebríčka Billboard s piesňou Metal Health (1983). Nemenej dôležitým pri rozširovaní poslucháčskej základne sa ukázal „US Festival“ konaný v Kalifornii roku 1983. Na tomto trojdňovom festivale bol jeden deň venovaný čisto len heavymetalovému žánru, ktorý tu zastupovali Ozzy Osbourne, Van Halen, Scorpions, Mötley Crüe, Judas Priest a iní, a ktorému sa podarilo pritiahnuť najväčšiu pozornosť publika. Medzi rokmi 1983 a 1984 vzrástla predajnosť heavymetalových nahrávok z 8 na 20 percent všetkých nahrávok predaných v USA. Viacero popredných odborných časopisov zasvätených žánru začalo svoju činnosť. Patrili k nim napríklad Kerrang! (založený 1981) a Metal Hammer (1984). Roku 1985 Billboard vyhlásil, že „metal rozšíril svoju divácku základňu. Metalová muzika už nie je výhradnou doménou výrastkov mužského pohlavia. Metalové poslucháčstvo sa rozšírilo o starších (vysokoškolákov), mladších (mladších žiakov) a ženy.“

V polovici 80. rokov mal najväčšie zastúpenie v rebríčkoch, hudobných televíziách a na koncertných šnúrach glam metal. K hlavným predstaviteľom patria skupiny Warrant z L.A., skupiny z východného pobrežia ako Poison, Cinderella, či nemenej obľúbené kapely Mötley Crüe a Ratt. Štylistickú medzeru medzi hard rockom a glam metalom zaplnila skupina Bon Jovi z New Jersey, ktorá dosiahla nesmiernu popularitu vďaka svojmu tretiemu albumu Slippery When Wet (1986). V roku 1987 začala MTV vysielať reláciu Headbanger's Ball, zasvätenú výlučne heavymetalovým videoklipom. Metalová komunita sa rozdelila na dva hlavné tábory, na priaznivcov komerčného zvuku a na prívržencov undergroundu pohŕdajúcich populárnym štýlom, ktorému nadávali „lite metal“ alebo „hair metal.“

Skupine Guns N' Roses sa podarilo získať pozornosť fanúšikov rôznych štýlov. Na rozdiel od glammetalových kapiel tej doby boli oveľa surovejší a jedovatejší. Po nesmiernom úspechu ich debutovej platne Appetite for Destruction (1987) „sa skupina Guns N' Roses stala cieľom, na ktorý sa zameral všetok ďalší metal počas nasledujúcej dekády.“ Rok nato sa z tej istej losangelskej hardrockovej klubovej scény vynorila kapela Jane's Addiction s debutom Nothing's Shocking. Časopis Rolling Stone vyhlásil, že „Jane's Addiction sú právoplatným dedičom odkazu Led Zeppelin, keďže im dosiaľ žiadna kapela nebola taká verná.“ Bola jednou z prvých kapiel spájaných s „alternatívnym metalom“, ktorý sa dostal do popredia počas 90. rokov. Popularitu glam metalu medzičasom udržiavali nové kapely ako newyorskí Winger alebo Skid Row z New Jersey.