Vizuálne prvky‚ fyzické gestá
Vizuálne prvky
Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre heavy metal. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá, a videoklipy sú takmer rovnako dôležité ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba. Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; heavy metal z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v metalových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď.). Niektoré rané heavymetalové zoskupenia, napr. Alice Cooper a Kiss, ako aj novšie skupiny ako GWAR, Mushroomhead či Marilyn Manson, získali popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale prispeli k nej aj ich vystúpenia na pódiu a hanlivé správanie muzikantov.
Dlhočizné vlasy sú, podľa Weinsteina, „najvýraznejším poznávacím prvkom metalovej módy.“ Heavy metal prevzal túto črtu pôvodne z kultúry hippies. V 80. a 90. rokoch heavymetalové háro „symbolizovalo nenávisť, odpor a rozčarovanie generácie, ktorá sa očividne necíti nikde doma,“ tvrdí novinár Nader Rahman. Dlhé vlasy dodali členom metalovej komunity „silu nevyhnutnú na to, aby sa mohli búriť napospol proti ničomu.“
Klasická metalová rovnošata pozostáva z modrých džínsov, čierneho trička, topánok a čiernej koženej alebo džínsovej bundy. Tričká bývajú zväčša ozdobené logami alebo kresbami predstavujúcimi milovanú metalovú kapelu. V polovici 70. rokov sa zásluhou Judas Priest a Mötorhead ujala medzi heavymetalistami kožená móda a motorkárska kultúra. Počas 80. rokov mali na metalovú módu značný vplyv punk rock, gothic rock, ako aj hororové filmy. Predovšetkým glammetalové kapely onoho obdobia si zakladali na vzhľade a osobnom štýle. Potrpeli si na dlhé, farbené, natupírované vlasy, (z toho dôvodu prezývka „hair metal“, hair = vlasy), líčenie, vyfintené kostýmy, a doplnky ako čelenky a bižutéria. Prepracované kostýmy, vlasy a make-up sú populárne takisto aj u skupín (mnohokrát nemetalových) japonského hnutia „visual kei“, ktorému položila základ kapela X Japan koncom 80. rokov.
Fyzické gestá
Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú metlenie, pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista Ronnie James Dio počas účinkovania v kapelách Black Sabbath a Dio. Gene Simmons zo skupiny Kiss tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.
Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle; Deena Weinstein tvrdí, že to môže byť následkom toho, že publikum býva prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie, ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom. Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air guitar“). Medzi ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v chaotických šarvátkach (moshing), a „paroháč“ \m/.
