Rytmus a tempo

Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy - zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou staccatového útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“.

 

Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“.

 

Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti. Avšak koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 úderov za minútu) až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu).

 

Pedálový tón

V heavy metale sa ako harmonický základ hojne využíva pedálový tón. Jedná sa o hlboký permanentný tón, počas ktorého sa vyskytuje aspoň jeden cudzí (to jest disharmonický) súzvuk. Heavymetalové riffy sa spravidla zakladajú na nepretržitom opakovaní tónu, ktorý sa hrá na najhrubších (čiže najnižších) strunách basovej či rytmickej gitary - zvyčajne ide o struny E, A alebo D. Inak povedané, jednoduchý basový tón-najčastejšie nízke tóny E alebo A-sa sústavne opakuje, a medzitým sa postupne hrajú rôzny akordy, vrátane akordov, ktoré zvyčajne nezahŕňajú onen basový tón, čím sa vytvára zdanie napätia. Príkladom je úvodný riff piesne „You've Got Another Thing Comin'” od Judas Priest, kde jedna gitara hrá pedálový tón v F#, a druhá gitara hrá akordy.

 

Vplyv vážnej hudby

Podľa Roberta Walsera, popri blues a R&B, „heavy metal ovplyvňujú vo veľkej miere už od počiatkov žánru rôzne hudobné štýly známe pod spoločným názvom ‚klasická hudba‘“. Tvrdí, že medzi najlepších metalových hráčov patria gitaristi, ktorí sa venovali aj štúdiu vážnej hudby. Osvojením a adaptovaním predlôh z vážnej hudby položili základ novému druhu gitarovej virtuozity a zmenám v harmonickom a melodickom jazyku heavy metalu.

Väčšina hudobných prvkov, osvojených heavymetalovými muzikantmi, má pôvod v baroku, klasicizme a romantizme. Ritchie Blackmore, gitarista z Deep Purple a Rainbow, a Uli Jon Roth, gitarista zo Scorpions, už počiatkom 70. rokov experimentovali s hudobnými figúrami vypožičanými z vážnej hudby. Počas 80. rokov sa gitaristi Randy Rhoads a Yngwie Malmsteen nechali inšpirovať barokovými a neskoršie taktiež klasicistickými hudobnými formami. Následne sa stali vzorom pre neoklasicistických metalových hráčov, ku ktorým patria napríklad Michael Romeo, Michael Angelo Batio, a Tony MacAlpine.

I keď množstvo metalových muzikantov tvrdí, že sa nechali inšpirovať skladateľmi vážnej hudby, heavy metal nenadväzuje priamo na vážnu hudbu. Vážna a tvrdá hudba vznikli na základe odlišných kultúrnych tradícií a skúseností: vážna hudba nadväzuje na tradíciu umeleckej hudby, zatiaľ čo metal na tradíciu populárnej hudby. Muzikológovia Nicolas Cook a Nicola Dibben k tomu poznamenávajú, že „analýza populárnej hudby často ukáže vplyv ,umeleckých tradícií‘. Príkladom je Walserove spojenie heavy metalu s filozofiou a dokonca aj s vonkajšími prejavmi romantizmu 19. storočia. Bolo by, avšak, mylné tvrdiť, že blues, rock, heavy metal, rap či tanečná hudba sa priamo odvíjajú od ‚umeleckej hudby‘. Výpožičky heavy metalu z vážnej hudby sa týkajú predovšetkým motívov, melódií a stupníc, a nie komplikovaných zložiek, ako sú kontrapunkt, viachlas či klasické štrukturálne schémy. Heavymetalové kapely, včítane progresívnych a neoklasických kapiel, sa zvyčajne nesnažia dodržiavať kompozičné a estetické požiadavky vážnej hudby.